Nejnovější komentáře

Autor: Klára Kušková28.03. 09:04
Autor: Karin Slunečková27.01. 21:06
Autor: Petr Černocký22.01. 13:13
Autor: Petr Černocký22.01. 13:11
Autor: Karina13.01. 10:20

BB - najdi si svou akci...

<Březen '24>
poútstčtsone
 1 2 3
 4 5 6 7 8 910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
     závod      promítání      koncert      přednáška      ostatní      párty      dětská akce      víc akcí

Boulder Boj 2024

22.01.Bboj č.2Výsledky
19.02.Bboj č.3Výsledky

Boulder s.r.o
U Výstaviště 11, Praha 7
telefon: 605 700 816

BOULDER   POHYB  
28. 3.  9 - 22  zavřeno
29. 3.  9 - 22  zavřeno
30. 3.  9 - 22  9 - 19
31. 3.  9 - 22  9 - 19
1. 4.   9 - 22  9 - 19

OTEVÍRACÍ DOBA - STĚNA

Pondělí - Čtvrtek
9:00 - 14:30 & 17:45 - 22:00
Pátek
9:00 - 14:30 & 16:45 - 22:00
Sobota - Neděle
9:00 - 22:00

OTEVÍRACÍ DOBA - POHYBOVKA

sobota 23. 3. .: 9:00 - 14:00
neděle 24. 3. .: 9:00 - 19:00

OTEVÍRACÍ DOBA - BAR

Pondělí - Neděle
9:00 - 22:00

Vstupné:

Dospělí
180 Kč

Děti
130 Kč

Kompletní ceník
Kontakt a mapa

Nutné přezuvky s sebou!
 
praha
foto

15.02.2016 22:35

Lukáš Chlebničan

foto

Už jsem to psal dříve a BB redakce se rozrůstá. Jako jakou mám radost si dovedete představit. Skáču metr dvacet vysoko a je to bájo. Adam funguje skvěle a nyní se do psaní vrhnul i Jozva Hyžný, kterému patří velký dík, že do toho taky šlápnul. Tak pojďme si proběhnout rozhovor, který nám připravil a seznámit se s dobrým týpkem. 
A pozor! Jedná se o prvý only slovak pokec. Ti vravem, no ty koky! 





Čau Chlebo, tak ako merala ti Zuzana bicák?
Spýtal som sa jej, či nemá záujem exaktne zmerať číslo vyjadrujúce silu mojej ruky. Tešil som sa ako ku mne pristúpi s krajčírskym metrom, zmeria a vyhlási to slávne číslo. Vieš čo bola jej odpoveď? Daj meter svojmu ročnému synovi, on rád meria. A išla uvariť obed.

Takže tým pádom nemôžeme uspokojiť všetkých tých hltačov exaktných čísiel.
Nie. To číslo som sa nedozvedel a sám som sa ho neodvážil merať.



Tiež na podobné meračky nemám odvahy. Každopádne pre pravidelných sledovačov boulder cé zet asi nebudeš príliš známou persónou. Skús povedať niečo o sebe a o tom ako si sa dostal k lezeniu?
Mal som to šťastie, že okolo roku 1998, v obci, v ktorej som vyrastal (Veľký Krtíš), existovala skupina ľudí, ktorá obdivovala kus pomaličky sa rozpadajúcej skaly nad mestom .. 
Keď sme ku tej skale s Demom, s večným kamošom, prišli a zbadali tých ľudí, čo boli  schopní po brale liezť, nemuseli sme nič hovoriť a bolo nám jasné, že to chceme robiť tiež. 
Tak sa vo mne začala prebúdzať vášeň ku skalám. 


Priblíž trochu pre cezpoľných asi o akú skalu/oblasť ide.
Skala vo Veľkom Krtíši - to je krásna prechádzka agátovým lesom, veľké ohnisko, drevené kreslá, na stromoch preliezačky, a niekoľko (asi pätnásť) ľudí,  ktorí sa o okolie stále starajú a majú to tam rovnako radi ako ja.. 



To je pekný popis na romantickú prechádzku. A z pohľadu lezenia?
Je tam dokopy možno 30 ciest, sprievodca sa dá nájsť na climb.sk Pamätám si však, keď ma v tom čase náš "guru“, Majo Srník, naviazal na druhý koniec lana a zaradom sme preliezli všetky cesty.

Okrem lezenia ste súťažili aj v iných, trochu morálových disciplínach. O čo išlo?
Áno. Nešlo o súťaženie, ale skôr o akýsi vstup do lezeckej komunity alebo skôr o číru radosť pozorovateľov. Išlo o plánované pády. Samotná skala má možno 13-20metrov.
Zapli sme teda v najľahšej ceste posledné postupové istenie, nádejného adepta sme poslali až na vrch skaly na takú plošinku a potom sme ho už len všetci povzbudzovali, aby si chytil uzol a skočil si poriadnu držku. Tak som pravdepodobne získal veľa psychických síl a tiež sme tak mnoho ľudí od lezenia odradili.




Koľko tak letel adept pri najdlhšej držke?
Pri tých držkách sa nadliezalo nad posledné istenie asi dva-tri metre .. istič vždy nechával nejakú tú "vlnku" , čiže držka bola pri 13-15 metrovej skale až po zem. Istič väčšinou letel hore, pristávajúci sa s ním stretol a s vystrašenou tvárou čakal, či sa zeme len dotkne alebo do nej narazí : )

Takže v Krtíši, malom meste na juhu Slovenska, existovalo čosi ako lezecká komunita.
Áno. My sme boli 13 roční mladíci a snažili sme preniknúť a byť za jedno s ľuďmi, ktorí o lezení už niečo vedeli .. boli to ľudia o dva, tri, päť, sedem rokov starší. V tom čase to však pre nás boli malí bohovia. A veru dali nám to aj poriadne vyžrať. Keď nás videli liezť na lane, ktoré sa využíva na ťahanie áut, s karabínami, ktoré sme kúpili v železiarstve, tak nás každý deň posielali kade ľahšie ..My sme ale boli vytrvalí, nedali sme sa : ) Postupne sme od nich kúpili staré veci a oni nás na oplátku veľa naučili .. konkrétne ja vďačím za veľa okrem Majovi Srníkovi aj Jankovi Páleníkovi ..

Poďme k Bystrici, tam a na skalách v okolí sa asi už liezlo kvalitnejšie.
Dajak veľa píšem . Zdá sa mi, že o skale v Krtíši by som mohol napísať celú knihu.. Áno. Vyrástol som trošku do výšky a stretol som ľudí, ktorí k lezeniu pristupovali športovejšie. Aj keď asi to bolo tým, že Krtíšska skala nemohla konkurovať kvalite banskobystrických skál.



Asi to bolo obdobie, ktoré ťa formovalo a poriadne sa zapísalo pamäte
Áno, tak by sa to dalo rozdeliť. Krtíš formoval moju osobnosť a Bystrica moje svaly.
Stretol som tu Martina Hrubalu : ) a Jakuba Šuhajdu : ) , ktorí liezli o stupeň lepšie ako ja. To znamená, že kým ja som sa trápil v sedmičkách, oni dávali osmičky.
Keď ale chalani začali liezť deviatky, mne sa podarilo vyliezť prvú osmičku a to ma začalo napĺňať. Aby sme to nenaťahovali, obtiažnostne som sa dostal po deväť plus.
Ale to už som v tých ľuďoch objavil zas spriaznené duše a nie len športovcov.


Ja osobne vnímam Bystricu ako jedno z ideálnych miest pre život lezca. Aké všetky oblasti tam máte?
Pre mňa sú bystrické skaly: Jakub (hlavne staré skaly), Jelenec a Harmanec (obidve oblasti ponúkajú kvalitné vápencové lezenie, prevažne v stupňoch VIII a IX UIAA) a novovznikajúca oblasť Krpcovo (kde vzniká hlavne vďaka pár ľuďom z Brezna naozaj výnimočná športová oblasť).
..len neviem či by som o tom mal hovoriť, či to náhodou nie je v chránenej oblasti a netreba to utajiť.




No pokiaľ viem aj Jelenec s Harmancom ponúkajú pomerne dosť ciest v desiatom stupni. Na Harmanci v jaskyni bude i 11- . 
Už sa o Krpcove nesú chýry za hranice republiky, nemaj boja.

Áno. Ale Jelenec s Harmancom už svoje možnosti ťažkých ciest pravdepodobne vyčerpali, kdežto na Krpcove ... však uvidíme... bohaaaa , ten previs je tam nekonečne dlhý, taká stena na Jelenci nie je.

Stále sú tam možnosti na nové linky? Koľko je tam teraz asi ciest?
Nie som ja najlepší štatista, ale predpokladám, že je tam nejakých 30-40 ciest...Mohlo by sa zdať že málo, však toľko je aj na Klinkovici. Každá z tých ciest je však poctivá vo svojej dĺžke, obtiažnosti, kvalite lezenia... Potenciál tam je. Otázkou je skôr nájdenie kompromisu medzi komunitou lezcov a komunitou ochrancov lesa.  Napríklad aj na Jelenci je množstvo potenciálne odistiteľných sektorov. Myslím, že by sa tam dalo odistiť ďalších dvesto ciest .. ochranári vtákov tam však majú svoje zákazové tabuľky. Neodvážim sa však tvrdiť, kto má pravdu.

Na Slovensku je to často na tento typ diskusie. Máš tam niečo zaujímavé rozlezené?
Na Krpcove som posledne spadol pri OS "Magická hlbočina" .. myslím, že je to nejaká osmička. Rád by som sa tam vrátil, ale nevravím, že by som to mal rozlezené. Stačí tam však znovu prísť, vybrať si niečo ťažšie, a hneď budem mať niečo rozlezené.



Myslel som niečo na hranici tvojho maxima a tu vlastne vyvstáva otázka, že či vôbec nacvičuješ ťažké cesty?
Mám súčasne rozlezených pár ciest: Turecký med (9 plus) na Harmanci, Sex po 50-ke (8a) na Jelenci a Staroba na krku (8a) na Šturci. K týmto cestám sa určite tento rok vrátim. Jasné, že na domácich skalách cesty nacvičujem. Milujem však cestovanie za lezením a tu preferujem OS štýl. Samozrejme, nevyhnem sa aj nacvičovaniu, ale maximálne do nejakého tretieho pokusu.

A čo ťa viacej uspokojuje, vyliezť niečo po dokonalom skrokovaní alebo šupnúť to z prvého nálezu?
OS je pre mňa jednoznačne TOP. Pri nacvičovaní sa skôr trápim, ale radosť mám nakoniec rovnakú ako pri OS. Ináč by som to asi nerobil. Čiže asi mám rád oboje.



A najhodnotnejší OS?
Počkaj, to budem musieť otvoriť denníček.

Alebo najkrajší?
Najkrajšie OS sú pre mňa dĺžky vo väčších stenách...

Kedy si bol naposledy vo väčšej stene a čo tým presne myslíš väčšia?
Napríklad cesty na Jastrabiu vežu v Tatrách (Pavúci lezú do neba, Chlapcom z Everestu, Pochylého platne).. to boli nádherné onsajty. Väčšie steny sú pre mňa tie, ktoré majú viac ako dve dĺžky : ) A tie čo majú viac ako desať dĺžok už považujem za veľké steny.

To sú slušné výkony a určite zafungovalo aj spomínané cvičenie morálu z domácej skaly
Myslím, že vo väčších stenách sa cítim doma. Morál funguje, nepotrebujem mať veľkosť bicáku na 11minus a som s kamošom v stene, ktorá sa neskončí slovami: "oukej, dober, môžme dole"

Spomínaná Jastrabka je teda doteraz tvojim posledným tatranským lezením?
Posledným. A posledná dĺžka v Pochylého platni, v ktorej sa nám podarilo zablúdiť, ma neprestane baviť.

A to ste neboli prví, ktorí tam zablúdili. No mohlo to dopadnúť všelijako. To si štandoval o kosovku nakoniec?
Najskôr som traverzoval do ľava, potom som sa dostal do kútika so skobou, potom som zapol akúsi slučku v hodinách, potom som chytil jediný, avšak kývajúci sa chyt, potom som stúpil ten kývajúci - už - stup, zapol starú skobu, medzitým kričal na Kuba, ten ma však nepočul a tak som to pomaličky prebíjal na vrch. Lano však nebolo dosť dlhé. To, čo nás zachránilo, bola Kubova ducha?prítomnosť. Naviazaný na druhý koniec, odopol sa zo štandu, a bez toho aby sme sa počuli jednoducho začal liezť za mnou. Ja som stihol urobiť štand v kosodrevine, a čakal som na príchod jeho zježenej tváre.  



A čo cesta Akoriabe na Ostrve?
Akoriabe, a v podstate aj ostatné cesty na Ostrve, ktoré sme spolu liezli, vo mne nevzbudzovali podobný rešpekt ako cesty, ktoré som liezol na Jastrabku.
Akoriabe ma, ako si určite spomenieš, vycvičila tiež a naložil som v kritických pasážach dve držky. Ale tam sme mohli spokojne zlaniť a vykašľať sa na to, prípadne si to mohol skúsiť ešte ty. Prečo si to neskúsil?


Tak sme aj urobili. Bol som posratý a myslím že som sa vyhovoril na prichádzajúci dážď.
Možno teraz, keď už máš aj trošku natrénované, by si sa do toho pustil nie?
Možno áno.
To bol taký úsek položenej platničky so špárkou. To by ti presne sedelo. Šup, šup, a už by si bol tam ..



Mne utkvelo v pamäti ešte trochu iné dobrodružstvo. To ako si zavelil že skúsime i po mokrom.
Áha.. v Zillertáli, však áno. Prvá dĺžka za šesť, to pôjde aj po mokrom, a potom sa dostaneme do nádherných dĺžok za sedem a za osem ..
A vyzeralo to veru nádejne, škoda tej poslednej nevylezenej dĺžky za sedem plus .. ináč by som ti do tohto rozhovoru napísal najkrajší OS aj túto cestu na . . teufelskanzen to bol ?


Niečo s čertami každopádne
Teraz si spomínam aj na EXPO 8plus 150 metrov .. to bol tiež, z pohľadu mojich schopností, slušný výkon.

Expo tuším 98, to si pekne prebojoval kľúčovú dĺžku.
Môžem skočiť aj do Hollentalu. Absurdistan 8 a Talwachter 8 nam OS unikol tiez len o vlások ..



No a neplánuješ nejaké viacdĺžkovky ešte poliezť?
Presne o tom som sa minule bavil s Hrubom, že by bolo fajn niekam vyraziť za dobrodružstvom. A navrhol som mu Yosemity. On mne zas na oplátku Indian Creek.
Neplánujem nič konkrétne (ak nerátam Siuranu o dva týždne), ale najväčšie zážitky prežívam pri bigwalloch...Možno aj pre to, že som ich až toľko nepoliezol : )


Jasné tvoj status slobodného a večného študenta sa náhle zmenil a asi to ovplyvnilo i možnosti plánovať lezecké výjazdy. Ako vlastne často lezieš posledné dva roky?
Áno. Mám ženu, malého Sama, a jeho sestru na ceste .. mám robotu, ale liezť prestať nechcem .. a ako často leziem? Každý rok si doprajem minimálne jeden dvoj-troj týždňový výlet do zahraničia, v sezóne leziem v priemere raz-dvakrát do týždňa a v zime chodím v priemere raz do týždňa na bouldrovku. 
Krtíšska skala vo mne vybudovala nebojácneho lezca nad isťákmi, ale domáci tréning neobľubujem ...
Rád leziem, ale nerád trénujem. A vlastne tým pádom netrénujem, ak nerátam bouldrovku, na ktorej leziem iba bouldre.
Preto bude mojou vášňou vždy lezenie samotné, nie hranice čísel, keby si chcel vedieť.




Skús si predstaviť že tréning predsa len trochu obľubuješ, aké možnosti na tréning v Bystrici máte?
Pole pôsobnosti sa zužuje. Momentálne zavreli FITarenu, čo predstavovalo asi najlepšiu bouldrovku v meste ..Teraz chodíme na boulder povalu súkromného domu v centre Bystrice, kde nás vodí Kubo Švub, syn legendárneho Jirka Švuba. Ostáva ešte možnosť lezeckej steny Pavúk, avšak tam sú momentálne cesty max. do obtiažnosti sedem. Stena patrí univerzite a cesty pravdepodobne širokej mase začínajúcich lezcov. Dobrý tréning je však Martin Hrubala. On pozná cviky z vlastným telom, behom, letom, skokom .. 
Ja však trénujem pri práci. Pri lezení po stromoch, káľaní dreva, či natieraní podhľadov sa dá tiež čo to natrénovať.




Na kálanie stromov si už celkom expert. Je to u teba tiež tak že pol roka je práca a potom pol roka sa vymýšľa čo s časom? (teda v ideálnom prípade kam vyraziť)
Práveže nie. Tá práca sa mi rozlieva po celom roku. Teraz je zima a my zbierame šišky po stromoch : ) Pravda ale je naozaj to, že sa pri nej udržiavam v akej takej kondícii čo mi pomáha udržiavať moje nádeje na prvé 8a :)

Tak aj verím, že padne.
Už sme trochu spomenuli tvoju rodinu. Ako hodnotí tvoje lezenie Zuzana, viem že sa vždy zaujímala o dosiahnuté výkony.

Áno, zaujímala a zaujíma. Minule som však zistil, že si o mne myslela, že som ambiciózny typ, a že obtiažnosť je pre mňa tá najdôležitejšia méta v lezení. 
Už som jej ale vysvetlil, že na lezení ma najviac zaujíma lezenie a nie čísla. Čo znamená samotný lezecký pohyb, cestovanie za skalami, a ľudia okolo. Možno preto sa rozhodla, že mi ten bicák teda merať nebude.


Keď vyššie spomínaš prelez prvého 8a, dá sa hovoriť o nejakých cieľoch či plánoch na túto sezónu?
Dá sa hovoriť o cieľoch a plánoch: liezť čo najviac dní z roka a byť pri tom šťastný s rodinou.



Chcel som sa ešte opýtať na mini porovnanie života v Prahe a na strednom Slovensku. Keďže máš skúseností z oboch lokalít. Ideálne z pohľadu lezca.
Základný rozdiel je v tom, že štyri kvalitné oblasti sú tu do 15 min autom..
A pri tom je v nich väčšinou roka pokoj- si v nich prakticky sám..
V Prahe je všetko trošku zložitejšie na dopravu, aj keď je pravda, že možno stačí mať auto a všetko by bolo jednoduchšie ..
A čo sa týka lezeckých stien či bouldroviek, tak to sa porovnávať nedá..V Bystrici dokážu umelé steny rýchlo omrzieť. Aj keď sa zdá, že ľudia, ktorí žijú lezením, sa aj na tých malých prdítkach vždy stretnú.


Ešte na záver obligátne koho by si odporučil na rozhovor?
Majo Srník. Momentálne žije v Kanade a venuje sa ultra behom, ale on bol pre mňa človek, ktorý stelesňoval lezenie a z časti mi ukázal cestu : )
A potom ešte Zuzanu Chlebničanovú.


Chlebo, ďakujem Ti za rozhovor 
Jozva


Tak prvý slovenský pokec na boulder.cz. A vypadá to, že ani nebude poslední. Máme pochystaný zvučný slovak climbers :) a s Adamem jsme políčili na dvě český bábofky, které velice brzo pustíme do éteru. Takže pohoda jazz a chce-li někdo další přidat ruku k dílu, tak šup sem honem. Plánujeme novou rubriku, ale BB mě nějak pořád žere a nechce pustit. Ale blíží se to a kdo si počká ten se dočká. I profily lezců jednou budou :) To se ví! 

Tak se držte a mějte se! 
 

Přidat komentář
Autor:  Pro vložení komentáře je nutné být přihlášen
Text:  

reklama